Simona Racková v novej knihe ustálila svoj svojbytný osobný štýl a spôsob vyjadrenia, rozvinula svoje básnické uchopovanie toho, čo vníma, cíti aj žije. Ako napísal redaktor knihy Ján Štolba, „jej verše pôsobia suverénne, obsahovo aj jazykovo vyzrete, básniřka si vyvinula vlastný básnický „jazyk“, ktorým s prehľadom komunikuje smerom zvonka i dovnútra. Poetiku zbierky tvorí amalgám zmyslového a imaginatívneho, introspektívneho a retro , ale aj toho, čo robí každodennosť nevšednou Žiadny z týchto prvkov neprevláda, jednotlivé rysy sa voľne prerastajú, jedna faceta obohacuje druhú a len postupne, pritom presvedčivo, z tohto básnického tkaniva vyvstávajú básniarčina zásadné témy - deti, rodina, reminiscencie aj reflexie súčasného životného zrenia, rozkoš a vzácnosť všedných chvíľ, ktoré zotrvalo balansujú na hrane bežnosti i skrytej neuchopiteľnosti a neokázalej zázračnosti."