Román Nokturno pre Prímorie (Nokturno za Primorsko, 2004) je čítaním s vrstevnatým posolstvom. Možno ho vnímať ako historický román o jednej epoche, možno ho čítať ako tragický záznam jedného ľudského osudu, ale je možné v ňom hľadať aj zásadné hodnotové posolstvo v rozkolísanom svete. Prozaik Alojz Rebula (1924-2018), dnes už klasik slovinskej literatúry, si v ňom všíma ideologické tlaky, represie, ktoré jednotlivé režimy používajú, aj dôsledky budovania ideologických bariér medzi obyčajnými ľuďmi. Postava kňaza Florijana Burnika a jeho chápanie kňazského poslania je práve zosobnením snahy stáť na strane človeka, ako mu to prikazuje etika biblického posolstva, a byť nezištne nablízku ľuďom, ktorí jeho pomoc potrebujú, a to aj za cenu osobnej obete. Autorovi bol čiastočným predobrazom Burnika slovinský kňaz Filip Terčelj (1892-1946), ktorý medzi vojnami pôsobil v Gorici.