Ako zachytiť nezachytiteľné? Ako pomenovať to, čo sa deje medzi narodením a smrťou? Ako uchopiť "večne prchavý okamih"? Práve také otázky si William Saroyan kladie vo svojej knihe spomienok, meditácií a úvah. Formou otázok a odpovedí, reálnych či fiktívnych rozhovorov vedie dialóg s novinárom, s vlastnými deťmi, s ideálnym čitateľom, so sebou samým, ba dokonca so svojou smrťou, ktorú stretol vo sne. Zisťuje, že život je naplnený paradoxmi, o ktorých sa môžeme maximálne rozprávať. Nežijeme dlho, nestačíme sa vzájomne spoznať, nevieme, čo je dôležité a podstatné… preto asi tak to najlepšie, čo sa dá urobiť, je dokázať ľudí aspoň rozosmiať – dať vzniknúť radosti v danom okamihu. "Začal som písať túto knihu v nádeji, že jej písanie zastúpi umieranie, moju skutočnú smrť, ktorú som už nejaký čas cítil nablízku."