Výbor z Bukowského korešpondencie ukazuje obľúbeného autora z inej stránky: listy priateľom, redaktorom i kolegom, chronologicky radené, sa dotýkajú predovšetkým témy písania. Zachytávajú jednak pomaly sa rozvíjajúcu Bukowského tvorivú kariéru "zvnútra", očami autora, ktorý líči, ako začínal poéziou v malých časopisoch, ako na dlhé roky písanie úplne prerušil, pretože propil písací stroj; ako na jeho možnosti písať pôsobila jeho zamestnanie aj ľudia okolo neho. Súčasne čitateľ objavuje akýsi autorský manifest, ktorý Bukowski neformuluje ako vyhlásenie pre verejnosť rozpísané do okázalo formulovaných tvorivých zásad: skôr medzi riadkami čítame autorove zaujatie "pre svoj spôsob", prezieravosť voči mainstreamovému "správnemu písaniu" i rigidným zásadám literárnych. Napriek takému zdanlivo ledabylému postoju je zrejmé, aké dôležité písanie pre Bukowského bolo as akou vážnosťou sa mu venoval.