Dokumentárny román o pomeroch v ženských a mužských väzniciach Československej socialistickej republiky v 80. rokoch 20. storočia.

Knihu Eduarda Vacka Občiansky preukaz prosím, je beletrizované svedectvo o väzenskom systéme reálneho socializmu. Na pozadí osobného príbehu autora a niektorých jeho spoluväzňov sa objavuje kritická analýza prostriedkov nápravy kriminálnych osôb, ale súčasne aj odporcov totalitného režimu v Československu osemdesiatych rokov 20. storočia. Autor dáva nahliadnuť do systému ostrahy, ktorý začína na hraniciach štátu, pokračuje múrmi väznice a končí v separácii, úplným obmedzením všetkých slobôd, obmedzením pohybu, znížením dávok potravín a technickými opatreniami, ktoré majú znepríjemniť aj odpočinok. Ďalšiu rovinu románu tvorí osobné rozprávanie odsúdencov, vrátane žien, s ktorými sa autor stretával na vychádzkovom dvore väznice. Z jednotlivých príbehov, z ktorých je spletený dej knihy, je zrejmé, že mnoho osôb je vo väzení nielen kvôli svojmu osobnému zlyhaniu, ale v dôsledku zlyhania štátu či ich najbližšieho okolia a činov, za ktoré boli ako páchatelia odsúdení, sa dopustili ako posledného článku reťaze predchádzajúcich udalostí, v zásade zo zúfalstva. V kontexte všeobecne známej a už publikovanej väzenskej literatúry je Vackova kniha cenným dokumentom nielen pre jej samotné literárne spracovanie, ale predovšetkým preto, že textov o československých socialistických väzniciach v osemdesiatych rokoch je len veľmi málo.