Zöllnerove básne sa voľne skladajú v rozprávaní o ceste túžby a viery, ktorá nie je nijako jemná a vľúdna. S jemnosťou a vľúdnosťou nás však prevedú poľom i riekou, a nevieme, či za ďalším stromom stretneme zajaca, spiacu Oféliu, Krista Pána alebo sen. Šliapneme do kaluže aj Tajomstvo, až nás nakoniec prehltne Reich-neReich a my Jonáši v bruchu čoho vlastne budeme len žasnúť, ako málo si je vzdialená nádhera bludu a chrámu a podstata básnikovej duše. Potom Zdravas Mária, potom kríž, potom Otčenáš o korálku nižšie...