Cestopis predstavuje špecifický typ textu: je to historický egodokument a súčasne umelecký žáner. V devätnástom storočí predstavovali cesty tých, ktorí sa vydávali do zahraničia, najvýznamnejší spôsob, ako sa zoznamovať s inými krajinami, národmi, vierami – a ich cestopisy naďalej formovali povedomie o týchto iných svetoch u vzdelaného domáceho obecenstva. Bolo to práve devätnáste storočie, kedy bola debata o tom, kto sme my a kto oni, živá a významná pre celé ďalšie dejiny českých zemí. Na otázky po tom, čo je podstatné pre češstvo a pre prebývanie česky hovoriaceho etnika v našej časti Európy, ponúkajú cesty a cestopisy odpovede charakterizáciou toho, kto je cudzinec, kto je ten druhý, iný. Nešlo však len o diferenciu jazykovú, aj keď jej sa dostávalo najväčšej pozornosti; k nástrojom utvárania vlastnej identity patrilo aj náboženstvo, ale aj – hoci v oveľa menšej miere – príslušnosť k spoločenskej triede alebo profesijnej vrstve, etické postoje a pod.

Ako sa tieto identity stretávali a krížili v očiach cestovateľov, nech už ich do cudzích krajov zaviedlo čokoľvek? Bol pre nich "našinec" Čiech, Rakúšan, Slovan, kresťan, katolík? Bol "tým druhým" Nemec, Žid, Talian, Turek, moslim? A ako sa títo vzdelaní cestovatelia zachovali, keď boli postavení pred nutnosť voľby – stavali sa na stranu katolíckych Poliakov, alebo uniatskych Ukrajincov? Ako nazerali na prazdroj európskej kultúry, antiku? Ako na doposiaľ živé zvyšky pohanských prvkov v ľudovom náboženstve? A ako ďaleko boli pri tom ich názory poplatné panujúcim konvenciám, či už tým literárnym, alebo napríklad pokiaľ ide o vzťah k Židom? Táto kniha sa snaží prostredníctvom štyroch prípadových štúdií, v ktorých podrobne rozoberá motívy spojené s etnickou alebo náboženskou cudzosťou v českých cestopisoch, ponúknuť čiastočný vhľad do predstáv, aké si o cudzom – a tým pádom aj o sebe samom – robili rôznorodí cestovatelia. Je to pohľad do utvárania modernej národnej identity „zdola“, nie rozhodovaním cirkevných a politických elít, ale žitým stretávaním súčasníkov a konfrontáciou ich názorov, zvykov i každodenných praxí, vpletených do žánrovej a kontextovej tkaniny literárneho textu.