Obscénny vták noci je román, ktorý nemá obdobu. José Donoso kedysi priznal, že pri jeho písaní trpel neznesiteľnými bolesťami - a pochopil, že pokiaľ knihu nedokončí, nikdy sa ich nezbaví. Výsledný „totálny román“ sa medzitým stal textom, o ktorom sa píšu celé dizertácie. Moc a bezmocnosť, mužstvo a ženstvo, škaredosť a krása, skutočnosť a sen, poriadok a chaos, tvár a maska, bujnosť a úpadok, bieda a bohatstvo – každá z týchto opozícií by vydala na niekoľko pojednaní aj za predpokladu, že by do seba neboli v knihe tak nekompromisne zaklesnuté. V zovretí týchto rozporov zaznieva slabnúci hlas Humberta Penalozy, ktorý trávi svoje dni v polorozpadnutom dome medzi dožívajúcimi starenami a sám sa stáva jednou z nich. Na líci sveta neuspel, a tak sa usadil na jeho rube, po boku "ľudskej sutiny", aby sám seba raz a navždy poprel. Ide ale len o jednu z mnohých premien, ktorými postavy Obscénneho vtáka noci prechádzajú.