Skladbou Dominika Melichara sa dostávame do iného sveta. Je to svet jazyka, jeho rytmu, repetíciou. Básnik pracuje so slovami ako s oštepmi, ich zvučnosť lieta okolo uší. Za každým slovným spojením je konkrétny obraz, ktorý sa derie do mysle. Skladba je imaginatívna aj meditatívna, naplnená obrazmi aj úvahami. Antický mýtus, ktorý je tu použitý ako stred aj rám, nám môže slúžiť ako oporný bod na čítanie našej vlastnej súčasnosti. Je ešte v tomto svete miesto pre Orfea? A čo znamená život?