Piaty román Anny Mautnerovej s názvom Osamení spája veľmi osobnú a intímnu výpoveď o živote hrdinky Anity od tridsiatych rokov 20. storočia do súčasnosti s výpoveďou generačnou - pripomína a často v jedinečne konkrétnych detailoch približuje výrazné osobnosti českého intelektuálneho a kultúrneho života, pre ktoré vrcholom pôsobenie boli kultúrostredné šesťdesiate roky s ich nezameniteľnou atmosférou nádeje a tvorivého myšlienkového a spoločenského kvasu, vrcholiaceho Pražskou jarou 1968.

Pod ľahko dešifrovateľnými zmenenými menami tu môžeme čítať okrem iného o tých, ktorí boli autorke píšuci dôsledne pod pseudonymom osobne blízki - Václavovi Čiernom, Karlovi Kosíkovi, Milošovi Kopeckom, Robertovi Kalivodovi, Františku Červinkovi, Josefovi Zumrovi, Eduard Jaromilovi Jirešovi a ďalších, ako aj o tých, ktorí tu vystupujú pod vlastnými menami - okrem iného o Ferdinandovi Peroutkovi, Jánovi Patočkovi, AJ Liehmovi či Milanovi Kunderovi. Ide o tzv. kľúčový román, ktorý môžeme v určitých rysoch porovnávať s Českým románom Olgy Scheinpflugovej či s Miráklom Jozefa Škvoreckého, je však písaný z úplne inej osobnej, myšlienkovej i generačnej pozície. Na životnom príbehu hrdinky Anity sledujeme určujúci vplyv vojny na celý jej život, vzopätie nádeje v roku 1947, pád do hrôz päťdesiatych rokov a postupne sa rodiacu nádej rokov šesťdesiatych s obrovským vzopätím intelektuálneho úsilia osobností, snažiacich sa uskutočniť kultúrne slobodný demokratický socialistický.

O to horšie je po sovietskej okupácii prepad do beznádaje normalizačného bezčasia, ktoré Anita, bývalá nakladateľská redaktorka, prežíva v podradnom postavení ponižovanej upratovačky. Anita vidí však veľmi kriticky aj ponovembrovú českú spoločnosť, v ktorej sa rozpadajú hodnotové merítka, je pretrhnutá kontinuita s kultúrnymi šesťdesiatymi rokmi a nastupuje kult peňazí, obrích nákupných stredísk a zábavných parkov. Kniha je poctou tým, ktorí sa snažili svojím životom splniť veľké nádeje roku 1947 i jari 1968, ktoré dejinné prelomy februára 1948, augusta 1968 i novembra 1989 pochovali. Román je cenným literárnym svedectvom o osemdesiatich rokoch novodobých českých dejín najmä pre mladých čitateľov, ktorí sa v ňom môžu na celkom konkrétnych ľudských osudoch dočítať o tom, že život v našej krajine od roku 1938 do súčasnosti bol navýsost tragický a zložitý, ale v určitých obdobiach aj nádejeplný a tvorivý. A v žiadnom prípade nebol čiernobiely.