Zdá sa, že je to už dávno, čo sme sa vďaka umeniu naučili vnímať neobvyklé súvislosti okolitého sveta a všemožných svetov vnútorných. Vnímanie vonkajšieho a vnútorného už voči sebe nestojí v logickom protiklade, ale dopĺňa sa a umožňuje vo všetkom vidieť jednotu. Celistvé poznanie sa bez vstrebania absurdít, bez prepojenia zdanlivých alebo aj nanajvýš reálnych protikladov nezaobíde. Možno je potrebné intenzitu rýchlo sa striedajúcich obrazov a dejov okolo nás nepodporovať a básnicky množiť, ale naopak všeobecne panujúci útek "všetkého kamkoľvek" mierniť az jeho nabubřelého tempa vyabstrahovať podobu jedného jediného smeru, ktorý by nás doviedol k žiaducej jednote. A k tomu je dobré svet objaviť – objaviť ho ako ostrov v hlave. Michal Matzenauer nám podobu takého zázemia približuje a je jedno, či je na ňom práve pustovníkom – zbierkou Ostrovy v hlave nás naň pozýva.