Kniha Osy, mravce, muchy sa skladá z troch žánrovo odlišných častí – denník, medailónky svätcov, strašidelná poviedka – ale ide o vnútorne súrodý, dôvtipne štruktúrovaný celok. Autorka používa ich-formu, všetky texty majú autobiografický základ. Hlavní hrdinovia sú matka štyroch detí, jej manžel a priateľka.
Prvá časť triptychu obsahuje krátke nedatované denníkové záznamy z rokov 2011 až 2012. Týkajú sa drobných tráblov v prevádzke domácnosti, "snahy" chodiť do zamestnania, náboženského života, manželského sexu atď. Rozprávačka je trochu nepraktická osoba, ale manžel je veľmi praktický. Záznamy sú stručné, vtipné, groteskné, poprípade posmutnelé, melancholické a rozpačité.
Druhú časť tvoria záznamy konverzácie, spomienok a reflexií na tému „katolícki svätci, ako ich vidím ja a moji blízki“. Figúry "manžel" a "manželka" sa tu ďalej prekresľujú; ďalšou dôležitou postavou je priateľka - rehoľníčka. Neštandardné "obrázky svätých" sa viažu k postavám sv. Prokopa, Václava, Anežky, Jána Nepomuckého, Dominika, Tomáša Akvinského, Terézie z Lisieux, Panny Márie a strážneho anjela.
Tretia časť je strašidelný príbeh o tom, čo sa dialo v areáli bývalého predmestského statku pred nálezom mŕtvej podnájomníčky z Ukrajiny a čo sa prihodilo po ňom. K obom hlavným postavám sa pridávajú susedia, nájomníci a policajti. Nenápadné vnútorné napätie, ambivalencia a dráma skrytá pod civilným povrchom sa rýchlo vystupňujú, ale príbeh nemá žiadne jednoznačné riešenie, všetko zase akoby odplynie a hladina sa zavrie.
Jazyk Kamily Míkovej je nápadne jednoduchý, elementárny. Jednotlivé obrazy sú jasné, nemožno ich zabudnúť. Je im vlastná nedorečenosť, spočívajú v akomsi snáď nedosloviteľnom rámci, ao to sú sugestívnejší.