Ovácia nevľúdnosti - spojenie dvoch náhodných slov? Skladá kontroverzná česká spisovateľka a básniřka vo svojej novej básnickej zbierke poctu nevľúdnosti? Verejne a nadšene? Alebo opäť provokuje a snaží sa vtiahnuť čitateľov do svojich ponurých a bolestných obrazov iba preto, aby mu pomohla nájsť krásu okamihu v tých najjednoduchších veciach, ako je napríklad let vtákov? Alebo sama nevľúdnosť skladá pocty nám? Za naše chyby a bezcieľnosť blúdenia? Je vôbec možné oslavovať chmúrny a neútulný stav... nielen našej mysle? Snáď len ako výstrahu pred tým, že nás pohltí, pokiaľ to dovolíme. Básniřka a spisovateľka Sylva Lauerová tvrdošijne zachováva svoju extrémnu tvorivú polaritu a po vydaní komerčne úspešného románu Jumaroro (leto roku 2011) sa opäť uzatvára do ulity vlastnej básnickej intimity v zbierke Ovácie nevľúdnosti. Druhá samostatná zbierka tejto kontroverznej osobnosti českej literárnej scény, brnenskej rodáčky sčasti žijúcej v zahraničí, je výberom poézie z rokov 2010 až 2012. Už sám paradoxný názov Ovácia nevľúdnosti dáva tušiť smer a obsah veršov, ktoré v sebe nesú bolestná a depresia. Lauerová vo svojich básňach zámerne prehliada povrchné svetské námety, objektom jej poézie sa stáva ľudská duša a ako už v prvej básnickej zbierke Michael2007 v nej nachádzame hlboký duchovný podtext.