Mladý český učiteľ prichádza učiť miestne deti čítať a písať. Ony ho učia podpaľovať oheň v kachliach kukuričnými stredmi. Túlavé psy, rozšliapané moruše, kvitnúce zlatobyle, vzdialený hukot Dunaja. A postupne prichádzajú spomienky, ako by sa veci prihádzali znova: roky strávené v gymnastickej telocvični, divadelné dosky, štúdiá v Nemecku, samota rôznych pobreží a ciest. Tváre ľudí, prchavé momenty blízkosti. Mladý autor Matěj Hořava prichádza s meditatívnou, autobiograficky ladenou a štylisticky výraznou prózou. V krátkych, hutných kapitolách, písaných farbistým jazykom, krúži okolo podstatných životných udalostí i zdanlivo prchavých pocitov, ktoré si však človek ktovie prečo pamätá až do smrti: určitý uhol svetla, pohľad ženy, ktorá bude alebo nebude jeho, vytie vlka na stráni. Pred čitateľom sa tu postupne rysuje jedna zvláštna mladosť, jeden svojrázny spôsob existencie.