Palomar je posledná väčšia próza Taliana Calvina a aj tu sa autor rozhodol pre originálny experiment. Kapitoly tejto knihy by sme mohli vnímať ako básne v próze, ale skôr ich možno označiť za kríženca románu alebo básne s esejom. V Calvinovom diele má ich titulný protagonista, pán Palomar, početných predchodcov - rozmanité komentátory a špekulatívne talenty. Tí všetci sú, rovnako ako on, veľkými pozorovateľmi sveta, pretože pozorovanie vecí je podľa Calvina našou základnou úlohou. Pán Palomar však chce svet nielen uvidieť a pochopiť, ale aj popísať a vyjadriť: chce ho premeniť na slová. Dá sa ale sveta zmocniť autentickým, avšak subjektívnym pohľadom? Spočíva pravda o svete v bezprostrednosti okamihu? A ako uchopiť svet „nepísaný“? Sám Calvino charakterizoval túto svoju knihu nasledovne: „Istý muž sa vydá na cestu, aby krok za krokom dosiahol múdrosť. Doteraz nedorazil k cieľu.“