„Občas mu bola vyčítaná komplikovanosť, racionalita, až odosobnenie, ale Jiří Štěpán ( nar. 1990) po svojej „začiatočnej zbierke Tekuté zrkadlo z nastúpenej cesty neuhol a jeho hlas (na tunajšej scéne nebežný, inšpirovaný skôr angloamerickou tradíciou) zaznieva. Nový súbor je koncepčný. Jednotlivé básne sú písané metódou „golden zhovel, vymyslenou básnikom Terrancom Hayesom. Forma spočíva v tom, že každý verš končí slovami, ktoré potom v úhrne dávajú inú pôvodnú báseň. Kľúči k „partitúre sa tak autorovi stalo dvadsaťdeväť textov od básnikov jemu blízkych; osobne či svojim videním sveta. A výsledok takého „zlatého nabratia? Štefanovo starú tému (človek a jeho miesto na zemi a vo vesmíre) v novej, pútavej hre. Kniha s razbou osobná, no jedinečná predovšetkým spôsobom komunikácie s poéziou i jej tvorcami. Autor konštatuje: „Týmito textami ďakujem za básne, za ich silu i krehkosť, ktoré prinášajú do života. Tie stretnutia sú predspevom citov i myšlienok, ktoré pretrvajú. Kniha vzývania, kniha vďaky. Vzácna básnická kniha."