Autori sonetov preložených pre túto antológiu žili a tvorili v prvej polovici 16. storočia. Patrí k tým, ktorí preniesli do Španielska taliansky sonet, ktorého prepracovaná forma sa čoskoro v ich vlasti ujala, nehľadiac na odpor niektorých starších básnikov lipnúcich na tradičných domácich vzoroch.

Boscán, Garcilaso, Hurtado de Mendoza a ďalší sonetisti však písali aj verše v domácom osemislabičnom úze (piesne, burleskné verše) a skladby na spôsob talianskych tercín a klasických ód, elégií, eklog a epištol. Všetci pochádzali zo šľachtických rodín - prví traja vymenovaní dokonca z veľmi významných. Jeden z týchto propagátorov nového talianskeho úzu bol smrteľne zranený okolo tridsaťpäťky pri vojenskom ťažení, ďalší v štyridsiatich v zámorí pri súboji, tretí ochorel a zomrel ako päťdesiatročný.

Acuna zosnul v šesťdesiatich; iba vojak a diplomat Hurtado de Mendoza sa dožil sedemdesiatky. Dnešní čitatelia ich poézie si hocikedy neuvedomujú, aký krátky život bol týmto autorom doprianý a ako často stáli vo svojej dobe tvárou v tvár smrti. Napriek tomu každý z nich zanechal budúcim generáciám básnické dielo, ktoré je svieže a zaujímavé aj po takmer päťsto rokoch.