Pedomancie - zbierka, v ktorej sa Ivo Harák predstavuje vo všetkých doterajších polohách. Vystupuje ako posledný trubadúr a na lúte vie kdečo: majstrovské znelky, precízne jamby, nápadité pointy. Do básní miestom primieša verš citujúci velikány minulosti, miestom hlbokosť rozmaže grotesknosťou, inokedy do výjavu ako zo stredovekého karnevalu primieša skoro posvätné. Chýbať nemôže ani tematizácia plynúceho času a smerovania k večnosti. Putuje krajinou domova. Dostane sa aj na obvyklú polohu spovednú, ktorá sa prejavuje v podobe rodinnej anamnézy, ba snáď dokonca aj v podobe sebadiagnózy, hoci nevierohodné a nevážne. Ale to je predsa pre Ivo Haráka typické: vie byť básnikom vyostrených protikladov – básnikom banality i hĺbky, básnikom pokory i provokatérom, básnikom, ktorý dokáže sám seba bičovať aj upokojovať. Čo k tomu dodať? Snáď nasledujúce: čítanie literárnych textov, ktoré dokážu zobraziť žitie v toľkých odtieňoch, nemôže byť stratou času.