V básnickej zbierke Pieseň zamilovaného Misogyna Jiřího Mesiaca si poézia žiada k svojmu slovu rytmus a hudbu. Je intuitívne písaná pre potrebu kontaktu s ľudským hlasom, s výzvou na okamžitý úspech alebo zavrhnutie. Otvára sa v nej svet emócií oznamných a jasných, ešte viditeľný v renesančnom aristokratickom i ľudovom prejave. Svoju úlohu tu hrá aj básnikov záujem o anglicky písanú literatúru, ktorá je hlavne v 20. storočí južnou spevavosťou priam fascinovaná (cantos).

Jiří Mesiac (nar. 1985) sa špecializuje okrem stredovekej okcitánskej literatúry a jej duchovných zdrojov (súfizmus, judaizmus, kresťanstvo) na americkú populárnu pieseň (blues, country, rock'n'roll). Svoju poéziu niekedy prednáša spoločne s improvizovanou hudbou. Prekladá oi texty Ariany Reines a Johna Passa.