Kniha je prvým uceleným pohľadom na piesňovú poéziu českých pobělohorských exulantov. Venuje sa mnohým doteraz málo reflektovaným dielam, napr. žitavským tlačiam Václava Klejcha, Johanna Myllera, ale dôkladne aj najväčšiemu českému piesňovému súboru staršej doby, ktorým je tzv. Lipský kancionál pietistu Jiřího Sarganka (1737). Celá práca sa okrem iného snaží ukázať význam pietizmu pre evanjelickú spiritualitu a český literárny život obdobia baroka.