Dvojjazyčný debut Aleny Meas, českej autorky píšucej po francúzsky, predstavuje most medzi súčasným českým a francúzskym básnictvom. Je postavený najmä na protiklade motívu stavby a motívu fragmentu. Stavbu okrem názvu symbolizujú aj jednotlivé oddiely, ktoré podľa vzoru antických chrámov vedú ku konečnej harmónii. Stavba je tu však myslená viac ako proces, preto sa tu stretávame s fragmentmi a základnými živlami (najmä more a voda), tj so čriepkami ľudskej existencie, z ktorých občas vyšľahne závratnosť okamihu. V zbierke teda nachádzame mnoho foriem od klasickej básne cez básne v próze až po zložito komponované básnické cykly. Ďalšie napätie vychádza z autorkinej abstrahujúcej poetiky, ktorá sa opiera o konkrétnu chvíľu, miesto (parížske uličky a kanály, Atlantický oceán), inšpiráciu slávnymi maliarskymi dielami a predovšetkým o konkrétne ľudské osudy.