Plávajúce mesto je román s autobiografickým nádychom a je rozprávaný v prvej osobe. Miešajú sa v ňom autorove skutočné zážitky s fikciou. Na napísanie románu ho inšpirovala spoločná plavba s bratom Paulom na do tej doby najväčším parníkom sveta Great Eastern z Liverpoolu do New Yorku v roku 1867. Všetko svedčí o tom, že Verne bol loďou nadšený, hoci líči aj celý rad drobných nehôd a nešťastí plynúcich z nie celkom zvládnuté technológie výroby tak obrovského námorného kolosu (výtlak 18 915 ton, dĺžka 210 metrov, šírka 25 metrov, počet cestujúcich 2996). Verne v lodi vidí víťazstvo ľudského génia a pre jej vybavenosť a rozmery ju nazval plávajúcim mestom. Autor do popisu lode a svojich zážitkov z USA vložil drobný, ale dramatický milostný príbeh ženy, ktorá zošalie, keď zistí, že na palube lode je ako muž, ktorého naozaj miluje, tak aj jej manžel, ktorého nenávidí, a medzi oboma mužmi dôjde k tragickému stretnutiu.