Známa novela vyšla prvýkrát časopisecky roku 1958 a knižne o tri roky neskôr. Miestom deja nadväzuje na Všetku špinu sveta, objavuje sa tu však odlišná perspektíva rozprávača: zatiaľ čo v predošlom diele je fiktívny svet Maconda popisovaný zvnútra, v Plukovníkovi je predstavovaný zvonku, akoby objektívnym rozprávačom. Hoci v novele realizmus na prvý pohľad dominuje, nachádzame tu reálne aj fantastické prvky spolu podobne ako autorove charakteristické motívy. Život plukovníka, bývalého bojovníka z občianskej vojny, je vyplnený utrpením a biedou. Každý týždeň, už pätnásť rokov, chodí do prístavu a márne čaká na správu, že mu bola priznaná penzia. Predtým ich živil syn, teraz nemajú čo jesť. Motív jeho smrti a vykreslenie politickej situácie sú najdôležitejšie prvky príbehu… Don Sabas, krstný otec zosnulého syna a stranícky predák, unikol perzekúcii. Plukovník a jeho manželka sú, ako hovoria, "siroty" svojho zastreleného syna. Plukovník si chce stoj čo stoj ponechať kohúta, jediné dedičstvo po zosnulom, aby ho mohol prihlásiť na zápasy – ale aj záujem ďalších postáv o najlepšieho bojovníka na okrese je politický. A tak mestečko ďalej žije v ovzduší násilia, tajného odporu vo vnútri a ozbrojených akcií v teréne.