V zbierke Michala Matzenauera nazvanej Po kameni cesta sa stretávame s poetikou pre autora už charakteristických rysov. Motív blúdenia akoby sa posunul konkrétnejším smerom; lyrický subjekt sa nachádza na danej ceste, dávno už vmiešaný spolu so všetkými živlami sveta do oboznámenosti o jej mnohých krásach i nástrahách. Na svojej púti tak kráča osamotene, hoci v kontexte osobných spovedí i spoločenských pozorovaní míňa prekážky-kamene, ktoré pre neho neraz znamenajú zaklesnutie sa za samotnú hranu komunikácie - hranu deliacu jeho a spoločnosť, jeho a ženu, miestami potom dokonca deliacu seba samého.
Výber z týchto básní vyšiel roku 1993 v knihe Postavy na spracovanie. V kompletnej podobe však zbierka vychádza prvýkrát.