Útlu prózu Podzemníci vraj Jack Kerouac napísal v benzedrínovom rauši za tri dni a noci. Či už je to pravda, alebo nie, je nepochybné, že kniha dokonale napĺňa autorovu predstavu „spontánneho písania“, štýlu, ktorý Kerouac podľa vlastných slov „sám objavil pre naratívne umenie; úplne bez dychu, ako keď hostinský rozprávač vrazí do napchaného lokálu a prerozpráva, čo sa práve stalo, a akonáhle rozprávanie dokončí, už nemá právo sa k nemu vrátiť a zmazať, čo jeho ruka napísala."
Rovnako nepochybné je aj to, že táto prostá, smutná, na neúspech odsúdená love story rozprávača a čiernej krásky Mardou zasadená do San Franciska na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia patrí k vrcholom autorovho diela - mnohí literárni kritici a historici ju dokonca označujú za vôbec najlepšiu Kerouacov text.