Pier Paolo Pasolini (1922 – 1975) je známy predovšetkým ako režisér dnes už klasických filmov svetovej kinematografie Accattone, Evanjelium svätého Matúša, Teoréma alebo kontroverznej snímky Salo alebo 120 dní Sodomy. On sám sa však pokladal hlavne za básnika a písaniu veršov sa venoval priebežne po celý, bohužiaľ predčasne ukončený život. Doteraz bol český čitateľ oboznámený s jeho básnickou tvorbou len fragmentárne, napr. z Mikešovho prekladu zbierky z roku 1957 Gramsciho popol. Prvý rozsiahly prierez jeho básnickým dielom prináša až tento zväzok zahŕňajúci ukážky zo všetkých jeho zbierok, vrátane tých, ktoré písal vo furlanskom dialekte, ktorý bol nárečím jeho milovanej matky (napr. zbierka Básne v Caserse, 1942). Ťažiskom tohto dvojjazyčného súboru básní v prekladoch Alice Flemrovej a Tomáša Matrasa, ktorý reprezentatívny výbor tiež usporiadal a odprevadil úvodnou štúdiou, je autobiografická a konfesijná kompozícia Il poeta delle ceneri / Básnik popola, v ktorej Pasolini odhaľuje skryté pravdy o politickej a ekonomickej moci rozpadu modernej a postmodernej spoločnosti. Zväzok výtvarne obohacujú grafické listy Giovanniho Battistu Piranesiho.