Básne Vroclava Effenbergera na prvý pohľad pôsobia ako texty, v ktorých je s imagináciou nakladané iným spôsobom, než ako je to u surrealistického básnika obvyklé. Ťažiskom jeho poetiky totiž nie je genitívna metafora, ale básnický obraz, ktorý sa podobá tomu filmovému. Effenbergerova poézia je zvláštna, svojbytná, ale aj mätúca a nejednoznačná. Mnohé básne sa čítajú ako film plynúci pred očami, iné v sebe majú niečo ako "zaklínacie" gesto. Berme teda jeho básne ako filmy, ktoré si môžeme nosiť po vreckách. "Vreckové filmy", ktoré predstavujú alternatívu k dnešným krátkym videám.