Ján Zboril vo svojej druhej zbierke básní s úplnou samozrejmosťou mieša drobné pozorovania so skeletmi príbehov - a zároveň je schopný zozbieranú penu dní miestami prečítať reznú metaforou. Výsledkom je pozoruhodná kniha, výsostne čítavá a svieža, okorenená jemným humorom. Pohovka Sigmunda Freuda je ideálnym útočiskom pre chvíle, keď nám náš každodenný svet začne pripadať príliš nudný a fádny. Zboril nás vyvedie z omylu: tie najväčšie zázraky nezačínajú kdesi v diaľke, dokonca ani za rohom. Sú zapuzdrené v prítomnom okamihu - stačí sa len pozornejšie pozerať, lepšie počúvať, prítomnejšie žiť. A nebrať všetko smrteľne vážne, pretože ak nejde o život.