Zbierka Bořivoja Petráka obsahuje 58 básní, ktoré sú sprevádzané fotografiami sôch a plastík Radka Andrleho.

Autor o svojej básnickej zbierke píše:
„Prvú skutočnú báseň som napísal, keď som mala šestnásť. Ešte v nej býval Rimbaud, ale bola už moja. Bola o láske a túžbe – o láske, čo prekĺzla medzi prstami. Môj otec mal veľkú knižnicu av nej mala poézia významné miesto. Niektorí básnici mi boli blízki hneď, ale viac bolo tých, ktorí ma neoslovili.A tak to u väčšiny z nich zostalo až doteraz.Písal som veľa.Potreboval som písať.V čase dospievania (ale aj dospelosti) môže byť poézia liekom - cestou, ako zvládnuť nepokojné vnútro. Nie je to ale zrkadlo, obraz nemusí byť presný a pohľady na svet mávajú rôzne uhly... a čitateľ má právo na vlastný pocit.Keď napíšete báseň v šestnástich, je to výkrik.Keď píšete poéziu v zrelom veku, je to výzva.Je to vášeň, ktorej sa nemožno zbaviť.Mám rád poéziu, kde slová sú živé, majú rôzny tvar, zvuk, rytmus, majú rôzny význam.Báseň môže byť abstraktná a nemusí mať dej a príbeh, ale musí v nej byť emócie , koncentrovaný a veľmi silný pocit."