Zbierka Bořivoja Petráka obsahuje 58 básní, ktoré sú sprevádzané fotografiami sôch a plastík Radka Andrleho. Autor o svojej básnickej zbierke píše: „Prvú skutočnú báseň som napísal, keď som mala šestnásť. Ešte v nej býval Rimbaud, ale bola už moja. Bola o láske a túžbe - o láske, čo prekĺzla medzi prstami. Môj otec mal veľkú knižnicu av nej mala poézia významné miesto. Niektorí básnici mi boli blízki hneď, ale viac bolo tých, ktorí ma neoslovili. A tak to u väčšiny z nich zostalo až doteraz. Písal som veľa. Potreboval som písať. V čase dospievania (ale aj dospelosti) môže byť poézia liekom - cestou, ako zvládnuť nepokojné vnútro. Nie je to ale zrkadlo, obraz nemusí byť presný a pohľady na svet mávajú rôzne uhly... a čitateľ má právo na vlastný pocit. Keď napíšete báseň v šestnástich, je to výkrik. Keď píšete poéziu v zrelom veku, je to výzva. Je to vášeň, ktorej sa nemožno zbaviť. Mám rád poéziu, kde slová sú živé, majú rôzny tvar, zvuk, rytmus, majú rôzny význam. Báseň môže byť abstraktná a nemusí mať dej a príbeh, ale musí v nej byť emócie, koncentrovaný a veľmi silný pocit.“