Je možné si aj v čase, keď podstatná časť našich existencií prebieha digitálne, udržiavať vriace puto s mimoľudským? A môžeme o toto puto vôbec niekedy prísť? Zbierka básní Posledné divoké objatie obhliada intímny vzťah ľudského a mimoľudského v bdelom i snovom všednodennom prežívaní a pripomína, že nie je nutné putovať na druhý koniec sveta, aby sme znovuobjavili vlastnú divokosť.