Jeden z najzaujímavejších súčasných izraelských románov v ktorom autor s čitateľom hrá podivuhodnú hru na pravdu a skúma limity úprimnosti. Eškol Nevo v jednom rozhovore povedal, že táto kniha vznikla z hračky, ktorá ho napadla, keď sa mu nedarila práca na inom texte: čo by sa stalo, keby vzal všetky otázky, ktoré dostáva v najrôznejších rozhovoroch a na literárnych stretnutiach, a odpovedal na ne úplne úprimne, bez zábran, bez politickej korektnosti a akejkoľvek opatrnosti? Najprv sa venoval nápadu len ako akési cvičenia, bez ašpirácie na zverejnenie, ale po niekoľkých mesiacoch vraj na svoje prekvapenie zistil, že sa z textu vynárajú postavy i dej. Výsledkom je kniha, ktorá bezpochyby patrí k jeho najodvážnejším. Rozprávačom je úspešný spisovateľ stredného veku trpiaci depresiami a tvorivou krízou, z ktorých sa snaží vypísať tak, že odpovedá na stokrát ohrané otázky čitateľov - sám pre seba, s úprimnosťou, akej je schopný, "do šuplíka". Namiesto otrepaných fráz sa púšťa do osobných spomienok a úvah; postupne sa pred nami zmýva pozlátko spisovateľskej profesie a stávame sa svedkami jeho života, hanby a strachu. Akoby mimochodom as nevídanou otvorenosťou sa medzi farbistými historkami, filozofickými úvahami a spomienkami prepletá tichá, ale naliehavá osobná dráma, rozpad manželstva s milovanou ženou, odcudzenie dcéry, umierajúci kamarát z detstva a vlastné morálne zlyhanie Nevova polofiktívneho hrdinu.