Kniha Pozastavené stmievanie prináša dva posledné básnické počiny Stanislava Dvorského (1940-2020). Autorom dlho pripravovanú skladbu Niekde niekedy niečo a posmrtne zverejnenú báseň Počínali sme si ako prchaví dobrodruhovia. Obe básne patria k tomu najlepšiemu, čo v českej poézii vzniklo v uplynulých desiatich rokoch.
Dvorského poézie vyrastá z postsurrealizmu, ale pracuje s princípom vnútorného monológu, ako ho poznáme od Věry Linhartovej alebo Samuela Becketta. Pre Dvorské básnické texty je charakteristický chirurgicky presný a magicky sugestívny jazyk, ktorý navodzuje príťažlivé aj znepokojujúce napätie. V oboch básňach je vďaka ich naliehavosti prítomný silný existenciálny tón.
Stanislav Dvorský si vybavuje detstvo a dôležité okamihy svojho života, zároveň však text od spomienok neustále uteká do „nových priestorov a rámcov“. Súkromné obrazy sú pretvorené do nového mýtu a sú kontaminované absurdnými výjavmi či potuteľnými výzvami. Dvorského básne sa postupne stávajú komplexnými a znepokojivými správami o ľudskom živote ao smrti, do ktorej všetko ústia.