Autofikčný román inšpirovaný autorkinými spomienkami na Milana Kunderu rozpráva o vzťahu medzi charizmatickým, ale veľmi náročným profesorom a jeho postupne sa emancipujúcou študentkou.
Keď sa Slovenke Lare v šesťdesiatych rokoch podarilo dostať na pražskú FAMU, v tom čase jednu z najprestížnejších filmových škôl na svete, bola si dobre vedomá svojho privilégia. O to viac, keď bola prijatá do triedy známeho spisovateľa Romana Kantora.
Kniha buduje dobovú atmosféru Prahy konca šesťdesiatych rokov a začiatku normalizácie a zaoberá sa témami autorskej angažovanosti, disidentstva a emigrácie. Predovšetkým ale zostáva intímnym textom o sexualite, mocenských rolách a potrebe obstáť ako žena v mužskom prostredí.