Čo robiť, keď „zásoby sa úžia, podpalubie je prázdne“ a „z našich tiel sa stali premietacie plátna, podklady teórií“? Odpoveď je samozrejme veľmi ťažká, ba priamo na nenájdenie, pretože mnohí z nás trpia nedostatkom (hypoxiou), sú v stave svojho ja, ktorý vedie napríklad aj k chorobe, ktorej sprievodným javom sú preležaniny. A práve o tomto "stave" je aj zbierka Preležaniny opavského básnika, lingvistu a cestovateľa Miroslava Černého, ktorej prvý oddiel - Spoločenská zmluva - je vystavaný na vzťahoch autorského subjektu s okolím, druhý - Správy zo sveta - vo všeobecnejšej rovine reflektuje vzťah sveta k subjektu , jeho manipulatívnosť k nášmu "ja", a tretí - Dekubity - v radikálnej, povedzme angažovanejšej forme vypovedá o súčasnej neutešenej dobe.