Premaľovať pot je básnickým ekvivalentom Hazkarat nešamot, je unáhleným lavínovitým Jizkorom, úsilím o vyrovnanie sa s jednoduchou pravdou, že už nemožno nič vo vzájomnom vzťahu so zomrelým otcom ovplyvniť, že možno zmeniť len seba samého. V Sojkovej básni, rovnako ako v židovskej spomienkovej modlitbe za mŕtvych, ide o meditáciu nad sebou samotným, o rozhovor či premietavý spor s tým, čo nás presahuje a čo sa so stratou blízkeho vždy neodvolateľne pripomína: „vydať sa neohraničenému priestoru / znepokojiť ho / nič neskrývať / už vôbec nie seba."