Básnik a slamer Ondřej Hrabal sa vo svojej tretej zbierke, ktorá sa jazykovo rozpína od útržkovitých záznamov po rozbujnenú imagináciu vášne, obracia najmä do minulosti – tej intímnej v dotyku s kolektívnou. Spochybňuje prastaré príbehy, ale spochybňuje vlastne aj jazyk ako taký, ľudskú reč. Vo svete jeho zbierky je komunikácia možná len ťažko - nerozumejú si ľudia medzi sebou, ale ani subjekt sám vykorenený z tradícií, príbehov, zo spoločnosti, vzťahov i života.