Gerhard Rühm (*1930) patrí ku kľúčovým postavám európskej literárnej neoavantgardy. Študoval hudbu, špecializoval sa na dodekafóniu a orientálne hudobné postupy, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch bol členom legendárnej Wiener Gruppe, neskôr pôsobil v Berlíne a Hamburgu, dnes žije a tvorí v Kolíne nad Rýnom. Jeho tvorba sa vyznačuje intermediálnymi prienikmi medzi jazykom a hudbou, aj medzi jazykom a obrazom. Píše poéziu, prózu, dramatické texty, skladby pre klavír, vytvoril rad pozoruhodných rozhlasových hier, šansónov a hudobných kompozícií, vizuálnych skladieb, koláží, grafík. Jeho texty vychádzajú z jazykovo reflexívnych smerov, ako je konkrétna poézia alebo dadaizmus, v období Wiener Gruppe sú zrejmé tiež vplyvy surrealizmu alebo čiernej romantiky. Rühm dodnes dokáže provokovať: oi dômyselne pracuje s pornografickými motívmi, strieľa si z kresťanstva, často vzýva estetiku škaredosti, vulgarizmu či banality. Provokácia u neho však nikdy nie je samoúčelná, z princípu poukazuje na to, že v zásade neexistuje nič, čo by sa nemohlo stať súčasťou poetického univerza. Pri všetkom mediálnom a tematickom rozpätí je však Rühm paradoxne minimalistom, tvorcom, ktorý dokáže vykresať poetický účinok z jednoduchého ťahu ceruzkou či správne vlepeného slova. V centre jeho tvorby stojí vždy čo najvyššia zmyslovosť či sensorickosť estetického vnímania, maximálny kontakt s jazykom a jeho rovinami v čase a priestore.