Názov knihy a samotný motív preluky (tj prázdneho miesta v zástavbe, ktoré bolo pôvodne domom a domovom) je pre zbierku debutujúceho Jána Nemčeka symbolický aj určujúci.
Jednak avizuje prevažne mestský priestor, v ktorom jednotlivé texty rozohrávajú svoje deje, jednak predznamenáva ich témy: opustenosť, vykorenenosť a odcudzenie, necitlivosť a ignorancia, vytrácajúci sa ľudský rozmer života v postindustriálnej Ostrave, relativizácia slova „domov“.
K tradičným zdrojom vnútorného neladu u mladších básnikov - generačný či rodinný konflikt, dezilúzia zo vstupu do "reálneho" života, vzťahové peripetie - sa u Jána Nemčeka veľmi výrazne pridávajú aj externé podnety: čím ďalej hmatateľnejšia ekonomická a politická arogancie, stereotypizácia života v dôsledku permanentného konzumu, devalvácia jazyka vyprázdneným reklamným a mediálnym žvástom, nepopierateľná existencia reálnej ľudskej chudoby okolo nás.

V tomto konkrétnom ohľade sa autor radí k aktuálnemu prúdu ohmatávajúcemu možnosti básnickej angažovanosti vo svete bez toho, aby sa však stával plagátovým kritikom sociálnej či inej nespravodlivosti. Nie je nositeľom občiansky uvedomelých gest, nie je naivným hlásateľom revolúcie: jeho osobná "angažovanosť" vo svete miznúcich hodnôt je v prvom rade nutnou básnickou sebaobranou.