Od začiatku dvadsiateho storočia sa intenzívne vyvíjali dve zbrane, ktoré mali navždy zmeniť charakter moderných vojen. Raz bolo letectvo a druhú tanky a ostatné druhy pozemnej obrnenej techniky. Bolo len logické, že sa museli oba druhy zbraní vo vojnách stretnúť. Zatiaľ čo lietadlá boli stále dokonalejšie vyzbrojované k útokom na pozemné ciele a neskôr vznikli špecializované bojové lietadlá, museli armády riešiť otázku obrany vojsk pred vzdušným napadnutím. Vzhľadom na mobilný charakter vojen bolo potrebné umiestniť protilietadlovú zbraň na odolný podvozok, aby dokázala sprevádzať postupujúce obrnené alebo automobilové kolóny. Už pred prvou svetovou vojnou sa objavili prvé pokusy o vytvorenie samohybného kanóna na ničenie nepriateľských balónov, neskôr prichádzali stále dokonalejšie komplety, často postavené na tankových podvozkoch. V prostredí druhej svetovej vojny bola vojsková protilietadlová obrana nutnosťou a svoj význam si zachovala cez obdobie studenej vojny až podnes. Zásadný zlom prišiel v období po druhej svetovej vojne, keď sa začali v armádach rozširovať riadené protilietadlové rakety. Aj táto nová kategória vojenskej techniky sa čoskoro stala súčasťou mobilných jednotiek a protilietadlové strely začali využívať ako nosičov obrnených vozidiel. Kniha Protilietadlové obrnené vozidlá je venovaná vývoju pancierovaných strojov, určených na boj s nepriateľskými lietadlami i vrtuľníkmi a zachytáva vývojové trendy od začiatku dvadsiateho storočia až po súčasnosť.