Vo svojich temne ladených, absurdných poviedkach hľadá slovenský prozaik a minuloročný finalista ceny Anasoft litera Ondrej Štefánik (nar. 1978) s postmodernou vervou zmysel života, ktorý mu s postmodernou obratnosťou tiež uniká.
Čitateľovi je umožnené takpovediac pod drobnohľadom sledovať márnu snahu svojráznych postáv o nájdenie východiska z vlastnej existenciálnej krízy či "zlomového okamihu" ich života. Autor postupne skúma možné únikové východy: altruizmus, náboženstvo, profesijný úspech, lásku, radikálnu „premenu“… Ako však s typickým čiernym humorom nakoniec konštatuje poviedka, ktorej meno nesie celá kniha, pochybností a bolesti sa nemožno zbaviť bez toho, aby sme súčasne prišli aj o vlastnú ľudskosť.
Zmysel pre pointe, ironický nadhľad a autorovo tragikomické poňatie existencie robí z jeho poviedok veľmi zábavné, nie však povrchné čítanie.