Básničky boli písané na kolene, na palubovke auta, na žľabe v konskej stajni, na brehu rybníka a inde, počas ciest od koňa ku koňovi, v intervale jedného a druhého konca rožku so syrom. Rukopisy boli postriekané krvou, omazané hnojom, poliate ôsmou dennou kávou. Vznikali zachytením prúdu myšlienok, pričom väčšina nenávratne odtiekla kanálom zabudnutia a bude využitá v niektorom budúcom živote.

Autorka, MVDr. Eva Kiesler-Klementová, mladistvý začínajúci talent v prechode, prostý vidiecky zveroklieštič, ďakuje životu a súhre okolností za možnosť zhmotnenia myšlienok v slovách a slovách v písmenách a tiež ďakuje všetkým krásnym ľuďom, ktorí si ich vo svojej láskavosti prečítajú, a dúfa, že im to bude príjemno.