Francúzski lazaristickí misionári E.-R. Huc (1813-1860) a J. Gabet (1808-1853) uskutočnili v rokoch 1844-1846 "rekognoskačnú" cestu do Tibetu, aby zistili miestne podmienky a možnosti evanjelizačnej práce medzi tamojším obyvateľstvom . Ich cesta, vedúca severnou trasou z Mongolska do Tibetu , je plná neuveriteľných príhod oboch cestovateľov. Líči rozmanité nebezpečenstvá divokej prírody, dáva presný opis neznámych populácií čínskeho západu, ich zvykov, rozpráva o tajuplnom svete tibetských kláštorov. Spiatočná cesta do Číny viedla tentoraz cez východný Tibet, a svoje cestovanie ukončili v Macau, kam dorazili v októbri 1846. Dielo, fascinujúce svojím obsahom, vyšlo prvýkrát v Paríži v roku 1850 a bolo čoskoro preložené do mnohých európskych jazykov - do slovenčiny prvýkrát v roku 1887 (moderné české vydanie v MF je z roku 1971). Tretie české vydanie v nakladateľstve ARGO sa obmedzuje na druhú časť cestopisu, venovanú Tibetu, ktorá bola doplnená fundovanou úvodnou štúdiou tibetológa doc. Dr. Jozefa Kolmaša, DrSc., a dobovými ilustráciami prevzatými z prvého českého vydania z roku 1887.