Čechov má Racka, Hrabal Racky! Pretože Hrabal dobre vie, že čajka nikdy nie je sám, hoci jediné, čo naozaj vlastní, je jeho vlastná samota. Ten istý Hrabal, čo na Letnej zlamoval pre tristotisíc ľudí, ten istý Hrabal, čo spojil rap s cimbalom, a je tak ešte renesančnejší ako v minulosti. Jeho nová poézia je navyše obnaženejšia a boľavejšia. Údernejšie. Radikálnejšie. A ak vám vo svojej debutovej zbierke nedovolil sa usmiať, v tej druhej vám nedovolí dýchať.