Existenciálna groteska, čerpajúca z estetiky absurdna, surrealizmu, poetizmu i kresťanskej spirituality, žánrovo nadväzuje na tradíciu pikareskného rozprávania a románu-putovania (angl. „novel as a quest“). V neprebernej zásobárni nápadov, intelektuálnych narážok a hračiek aj skrytých citátov sa prelína perzifláž s filozofiou, ironická frivolnosť s morálkou, realita so snom, skutočnosť s predstavami, mimesis s metaforickou hrou. Próza je neustále rozširovanou "štúdiou" niekoľkých ľudských charakterov - "mystikov-vyhnancov" -, ktorí na ceste za tajomným M.-I.-P . zažívajú neskutočné dobrodružstvá. Chvíľami až obludne humorná nadsázka odkazuje na bezvýznamnosť, malosť a stratenosť jedinca v kozmickej ontologickej hre. Postavy v slede epizód plných zvratov a nečakaných vyústení zdanlivo hovoria o ničom, motajú sa odnikiaľ nikam, rozvíjajú zápletky bez rozuzlenia, pričom ale vždy niečo významné prežijú, čo utvára ich povahu i vzájomné vzťahy, nastoľuje témy knihy a neviditeľne ich privádza k dosiahnutiu vyvrcholenie… V rýchlo sa prekrývajúcich obrazoch, miestach a časoch prechádza každý vlastným príbehom a zároveň neoddeliteľne utvára podobu celého spoločenstva. "Po obsiahlom súbore veršov Devätnásť miest (2016) prichádza Ladislav Selepko s románom, v ktorom zúročil všetko, čo tvorilo to nové a cenné v jeho poézii, a súčasne to posunul do vyššej roviny," píše Jan Šulc v lektorskom posudku. "Autor je natoľko svoj, natoľko vzdelaný a literárne poučený, súčasne aj spontánny a hravý, že možno pre Raison d'etre v súčasnej českej literatúre ťažko hľadať obdobu. Dielo má určite všetky znaky epiky, ale súčasne je to báseň v próze," uzatvára vyššie menovaný.