Kniha opisuje pozoruhodný životný príbeh a dielo maliara 18.storočia Dominika Oesterreichera. Tento jihlavský rodák pochádzal z majetnej meštianskej rodiny, čo mu umožnilo venovať sa desať rokov štúdiu umenia v Neapole a Ríme. Tu sa zoznámil s nastupujúcim umeleckým slohom – klasicizmom. Po krátkom pobyte v Jihlave sa vydal do Varšavy, kde sa stal dvorným maliarom posledného poľského kráľa Stanislava Augusta Poniatowského.
Neskôr sa Oesterreicher usadil v Krakove, kde pracoval ako profesor kresby na tamojšej univerzite. Venoval sa ďalej umeleckej tvorbe, a to ako maliarstvu, tak aj umeleckému remeslu. V oboch týchto odboroch dosiahol významné úspechy. Jeho diela sú dnes ozdobou krakovských múzeí.
So svojou jihlavskou manželkou Rosaliou založil Dominik Oesterreicher výnimočnú dynastiu poľských učencov a univerzitných profesorov, ktorá v Krakove a Poľsku pôsobila po dvesto rokov.