Luc Dietrich (1913-1944), predstaviteľ výraznej mladej generácie medzivojnových spisovateľov, je českému čitateľovi známy z jeho jedinej do slovenčiny preloženej knihy Šťastie zarmútených (Most, 1948). V Rastlinných emblémoch sa Dietrichove básne v próze sústredia na motívy rastlín a najmä stromu, ktorý sa stáva imaginatívnym odrazovým mostíkom na opis ľudského osudu a poznania. Integrálnou súčasťou knihy sú autorove čiernobiele fotografie, na ktorých na prvý pohľad upúta významná rola svetla a tieňa; sám Dietrich o fotografiách hovorí: "Naučil som sa vidieť svet s novou prostotou; moje oko všade videlo hranice možného obrazu, spájalo figúry okolo určitého stredu, očisťovalo veci od ich farieb, zakúšalo šeď ružového neba a hlbokú čerň červenej drapérie..."

Vydanie Rastlinných emblémov doplnené o ďalšie básne z autorovho záverečného tvorivého obdobia predstavuje - po preklade románu Šťastie zarmútených a brnenskej výstave jeho fotografií (a drobnom katalógu) z jari r. 1969 - ďalší z kamienkov v mozaike uvádzania tohto geniálneho a geniálneho.