Miloň Čepelka o autorovej druhej zbierke povedal: „Josef Pepson Snětivý je vo svojom častom osamení šťastný a plodný, je radosť ho čítať, je radosť zdieľať s ním každú jeho náladu, každé poznanie, každé pobavenie. Štyri dvanásťčlenná Blues av nich štyri sonety, semtam nejaký limerik, pár haiku, anekdotka či epigram vedľa vážneho zahĺbania, všetko so schopnosťou sebairónia a so zmyslom pre jazykovú hravosť a presné myslenie. Všímajte si: puberty čerešní, ošúchaného komína, čo je už dávno nefajčiar, augusta, kolaboranta s jeseňou, a toho, ako sa na zhasnutom nebi chvosté kométy. Nezabudnite teóriu veľkého netraska, dajte si pozor na upaľovací krém a potom už hľadajte sami. Pepsonove básne obracajú skutočnosť z líca naruby az rubu na líc, nevyhýbajú sa provokácii a hodnoteniu („Sabinovo Verné udávanie“ a „nebránime sa, čím víťazovi múdro pokazíme radosť“), prinúti vás isté tvrdenia si overovať. Je tomu napríklad tak, že „čím čiernejšia je noc, tým skôr je vidieť biely dym“? Mám za to, že nie, ale ak je to dym „stúpajúci z našich tiel“, je to básnická pravda nepochybne. Ak sa niekedy básnici delia na takzvané učené kontra spontánne, na poľovnícke kontra speváka, zodpovedne prehlasujem, že autor zbierky Retroperspektíva v sebe združuje oba druhy, a to je pre milovníka poézie radosť.“