Keď už vaši blízki nezvládnu odpočítať od stovky sedem. V televíznych reklamách je starnutie zobrazované ako doba, kedy sa vám tu a tam objavujú šediny, ale ak prehĺtate príslušné doplnky stravy, môžete zliezať Alpy a hrať sa na naháňačku s húfom ružolících vnúčat. Martin Skořepa pozná iné starnutie. Próza Rituál Turínskeho koňa ukazuje prízr/načné starosti päťdesiatnikov: odchádzanie rodičov i vlastné chátranie. Spolužitie syna po onkologickej operácii a alzheimerickej matky je bolestivé, utrápené, banálne aj plné každodenných drobných zápasov, kedy vás telo postupne vylúči z „normálneho“ života. A ako by to všetko nestačilo, sú tu ešte dve roviny, v ktorých sa zápas s telesnom odohráva: viera a homosexuálny sadomasochizmus. Skořepův hrdina nechce dojímať ani šokovať, je sebaironický a vtipný, nevyžaduje od čitateľov súcit ani účasť. Len núti premýšľať o tele ao duši.