Druhá zbierka básní finalistky Literárnej súťaže Františka Halasa (2019) a víťazky Literárnej ceny Vladimíra Vokolka (2019) vychádza nie náhodou v roku autorkiných tridsiatin. Prináša tridsať pozoruhodne otvorených básní o vzťahoch k miestam, blízkym ľuďom aj k sebe samému, hľadá slová zblíženia aj tie, ktoré umožnia získať odstup, pretože "to čo je príliš blízko/nepoznávame."
Odkiaľ vlastne pochádzame a kam sa vydávame, kde naozaj môžeme byť a ako je to správne? Autorka skúma naše role a kladie otázky, ktoré tnú často do živého. Používa pritom jazyk bez zbytočných okrás, kde "nesmie zostať nič/aby sme to boli naozaj my."